Poruchy spánku dávajú možnosť vidieť svetlo na konci inak tmavého tunela Divadla snov. Parasomnia sú poruchy prebúdzania z REM (rapid eye movement) spánku a patria k nim nočné mory, rekurentná izolovaná spánková paralýza a porucha chovania v REM spánku. Sú asociované s komorbidnou psychopatológiou, najmä post-traumatickou stresovou poruchou, ktorá sa objavuje ako prvý príznak neurodegeneratívneho ochorenia. Liečba dreamovskej parasomnie pozostáva zo zdravého vnemu novej dosky bez alkoholu a na kvalitnom gauči s malou pomocou behaviorálnej terapie identifikujúcej mentálny faktor závislosti na tomto progresívnom (fuj, aké hnusné slovo) hudobnom žánri.
Zdroj fotky: dreamtheater.net
Tisíckrát omletý progmetal, tentokrát a znovu v rýdzo najpovolanejších paprčách vyhlásených artových ochotníkov v tej najlepšej zostave, konečne zase s Portnoyom. Zo začiatku to hodne smrdelo len ďalším klaustrofobickým terorizmom DT, ale nakoniec sa z toho vyklubal majstrštricht, v ktorom pätica už Pánov v rokoch vystrčila svoje obstarožné egá a povila síce charakteristického, ale pritom v niečom iného potomka. Dobrá predikcia nie?
Zdroj fotky: ultimate-guitar.com
Petrucci a Portnoy už po druhýkrát za sebou, po gitaristovej sólovici, prekvapujú a tvorbu DT usadili do polohy, do akej si to väčšina fans predstavovala, odkedy vnímali ich kovový rámus. Jednoducho úžasný komplikovaný sonický koordinovaný chaos, kde ich ekvilibristické onánie majú pravdepodobne úplne po prvýkrát aj autentickú podobu obľúbeného starého progrocku a pritom sú to stále obludné orgie. Ba čo viac! Takmer žiadne zbytočné artové kudrlinky, žiadne čuchanie k iným zadkom ani žiadne copyrighty v štúdiu, len atmosférický i skladateľský mrazivý skvost, čo navyše aj nečakane solídne odsýpa. Tak prečo, im nedám plný kotol?
Zdroj fotky: FB Dream Theater
Prvý letmý vnem pocitovo vôbec neteší a dáva klamlivé poznanie, že tento kvintet hrá rovnako ako na posledných doskách. Po druhom sa už hodnotenie zvyšuje minimálne o jeden bod a po dôkladnou analytickom počúvaní a rozbore pribúda ešte jeden a možno aj ďalší polbodík. A dôvody? Tých je hneď niekoľko. V tých spánkových brejkoch ich predsa len niečo osvietilo a konečne prišli s niečím progresívnejším, čo sa od dosky Train of Thought prakticky nestalo. Inštrumentálne pasáže, hlavne tie nosné, teda Rudessove klávesové plochy a sólové linky spolu s Petrucciho únavným riffovaním a prehliadnuteľnými sólami, ktoré boli na predchádzajúcich albumov, totálne uťahané a nezaujímavé, tak teraz pôsobia prepracovane a v každej jednej sekunde vyžarujú sviežosť, nemysliteľnú úspornosť a odklon od nezmyselnej ekvilibristiky, čo je v prípade takej kapely akou je DT nezvyčajné. Zatiaľ čo pred časom vyvstával pocit, že ich albumy už neznesú viac, táto nová doska je doslova držaná na uzde a podriadená celkovému vyzneniu na úkor egoistických sólových behov, hlavne v spomenutých klávesových a gitarových linkách. A hutnejšie patterny Myungovej basgitary a Portnoyových škopkov kompozície dokonalo stmelili, do skoro až metalového absolutória. A toto je ďalšie nesmierne pozitívum nového materiálu. Konečne sa ukázalo, že vyhadzov Portnoya bola veľká chyba, lebo jeho škopky vskutku burácajú a sú charakteristické, ani nie horšie ani nie lepšie ako Manginiho, ale naozaj dreamtheaterovské, čo v tomto prípade dodáva skladbám jasnejšiu, zaujímavejšiu, ale hlavne známu, pôvodnú polohu. To isté sa stalo aj s basovými linkami, ktoré sú výraznejšie a v skutku poháňajú mašinériu s menom Dream Theater do progresívnych vôd. Je neuveriteľný fakt aj to, že LaBrie svoj „ječák“ nechal doma v Kanade a svojou inou polohou vokálnych liniek dostal DT asi tam kde dostať chcel. Jeho hlas je vyzretejší a technika dokonalejšia. Žiadne zbytočné tóny a pekné melodické linky dávajú vyniknúť jeho terajšiemu zafarbeniu hlasu
Zdroj fotky: FB Dream Theater
Zmena je život a aj táto legendárna formácia nabrala príchodom staro-nového škopkára druhý dych a tak kompozície nesú v sebe aj podtext niečoho naozaj nového. Od úvodných tónov inštrumentálneho zo začiatku ruchového intra In the Arms of Morpheus postupne atmosféra hustne a opatrne vrcholí najprv v kúsku Dead Asleep a druhý krát záverečnou The Shadow Man Incident. Od začiatku je táto doska konverzačnou prestrelkou narážok a konfrontácii až sa nakoniec z nej vykľuje drsné drama, precízne nahraté a skvelo zahraté
Zdroj fotky: FB Dream Theater
Už spomenutá predohra In the Arms of Morpheus je plná až po okraj znepokojujúcich ruchov, z ktorých prebúdza djentové riffovanie a burácajúca kanonáda bicích, záverom hodená do kľudu skvelo namiešaným šesťstrunným hypnotickým olejčekom, ktorý hladí ako jemné ruky japonskej gejši. Znie to ako úvodný hudobný podmaz k nejakej dráme či ako kúsok modernej symfónie. Parasomnickú myšlienku aj nasledujúce postrehy sa odzrkadľujú už v nasledujúcej desaťminútovej progrofónii Night Terror, ktorá je okrem tradičných postupov ich progmetalového „trademarku“ v dostatočne postrehnuteľnej miere, podtrhnutá zaujímavou temnou arachnofóbickou atmosférou, kde sa vokálu dočkáme až po niekoľkých minútach, vycpatých inštrumentálnou pasážou, kde strašidelný riff zaznieva agresívnejšie, pulz a akcenty sú ráznejšie a agogika rozviatejšia. Zlomyseľne hranatá a nesúrodá atonalita v A Broken Man sa vkladá do zložitejších patternov škopkov a mimozmyslového „timingu“, kým vokál prinesie trochu tepla a človečiny do strojového precízneho muzikantstva. Goblinovská medzihra sa pretaví do akéhosi najazzlého šialenstva, aby sa záverom váha preklopila do silného a emotívneho záveru. Skutočný príbeh Velšana, ovdoveného vlastnými rukami, ktorými omylom pritlačil hrdlo svoje milovanej sa odvíja v Dead Asleep, kde sa derie na povrch živelnosť, sústredenosť a furiantské potešenie z inštrumentácie, decentne navážanie sa na tón či drobné ozdoby temných kláves a podobné atribúty, ktoré podvedome spájame s pompéznym progmetalom. Velšan bol zbavený viny, na základe jeho problémov so spánkom ale kompozícia funguje dosť tradicionalisticky a jednotlivé inštrumentálne pasáže či sóla sú predvídateľné a nepomôže ani zložitý skelet kompozície, či ustavičné zmeny tempa alebo brejky.
Zdroj fotky: FB Dream Theater
Druhá polovica opusu začína náladovým arpeggiom a uštipačnými staccatovými riffmi v Midnight Messiah a potom v určitých chvíľach prejavia metallikovské vibrácie, či sa ukážu hriechy kazateľa Judáša. Detonácie naspeedovanosti zvýrazňujú inak strednetempovú drámu, v ktorej si leštič tenších strún kradne na seba pozornosť svojim virtuóznym vstupom. Šepkaná miniatúra Are We Dreaming? nestojí ani za mokrý prd, ale?… vytvára skvelú predohru pseudobaladickej krehotinke Bend the Clock, ktorá sa jemne a morbídne plazí do mozgovne a ostáva tam „hodne, hodne, hodne“ dlho. Naozaj skvelý song… a dôležitý oddych pre záverečnou dvadsaťminútovou progfóniou The Shadow Man Incident obsahujúcou od vojenského pochodu, cez latino sekciu, až po soundtrackovú orchestráciu, ktorá orgasticky vrcholí magmatickým výstrekom, pri ktorom zabudnete na ospalosť, nočné mory i somnambulizmus.
Zdroj fotky: FB Dream Theater
Jednoznačne je to najlepšia doska od dôb už spomenutého albumu Train of Thought. Mali by zvážiť dlhšiu prestávku, lebo ak sa pozrieme na takých Fates Warning tak im jednoznačne dlhšie prázdniny pomohli. V tomto sa dá len súhlasiť s Portnoyom, ktorý o túto prestávku bojoval pred rokmi, pred svojim nedobrovoľným odchodom z DT.
Trochu kruté slová ale faktom je že túto vydarenú dosku by som zaradil do kategórie niekde medzi Awake, Metropolis Pt.2 a Six Degrees… Na úplnú špičku v ich diskografii nesiaha, lebo tam ostanú osamotené dva monolity, a to Images and Words a Train of Thought. Zbytok sa motá pod nimi a na samotnom konci „skomrtá“ Falling Into Infinity.
Autor: Martin Hoza
Vydavateľstvo: Inside Out
Pôvod: USA
Žáner: progmetal
Dátum vydania: 07.február 2025
Minutáž albumu: 71 min 15 sek
Skladby:
01.In The Arms Of Morpheus (5:22)
02.Night Terror (9:55)
03.A Broken Man (8:30)
04.Dead Asleep (11:06)
05.Midnight Messiah (7:58)
06.Are We Dreaming? (1:28)
07.Bend The Clock (7:24)
08.The Shadow Man Incident (19:32)
Zostava:
James LaBrie – vokál
John Petrucci – gitara, vokály, produkcia
Mike Portnoy – bicie, vokály
Jordan Rudess – klávesy
John Myung – basgitara
Hodnotenie
