Až do konca života, Hrubá sila, Milujeme vulgarizmy či Radikálna ľudskosť. Takto znejú názvy niektorých piesní známej Punkovej kapely RozpoR, ktorá čoskoro oslávi 25 rokov existencie. Známa je svojimi živelnými koncertami, explicitným odmietaním rasizmu, homofóbie, nacizmu či fašizmu. O hudbe, koncertoch v rómskych osadách a životných postojoch sme sa porozprávali s Fabkom, spevákom kapely RozpoR.

Kapela RozpoR je Oi! Punková, až hardcorová kapela, ktorá v máji oslávi 25 rokov. Vedel by si ju v skratke predstaviť čitateľom, ktorí ju nepoznajú a možno nepočuli o žánri Oi! Punk?

Čo sa týka žánru, nie je to nič komplikované. Správne si uviedol, že sa zaraďujeme do Punku, ktorý je mixnutý s Oi! a hardcorom. Dokonca, podľa môjho názoru, tie novšie veci sú už takého rockového ladenia. Ak hovoríme o textoch, tam to vždy bolo o politike a sociálnych témach, ktoré reflektovali danú dobu. A ako si spomenul, čoskoro oslávime 25 rokov. Keby si niekto vypočul naše dosky od prvej po poslednú, pekne uvidí prierez udalostí, ktoré nás skrátka srali a ventilovali sme to v našich pesničkách.

Kapela si prešla od začiatkov mnohými personálnymi zmenami, čo vždy prinesie aj nejakú zmenu v smerovaní kapely. Každý je predsa unikátny, veci vníma inak a prinesie do kapely niečo osobné. Ako hodnotíš RozpoR ty, po takmer 25 rokoch fungovania? Možno sa spýtam textom Vašej skladby: Nestala sa z vás už p*čovina?

No podľa mňa určite nie, inak by som v tej kapele nehral. Za seba musím povedať, že ten posun hodnotím veľmi pozitívne. Aj keď, mne sa prosto páčia aj staré texty, pretože reflektujú tú danú dobu a navyše sú originálne, respektíve výstižné. Ale globálne … neviem, poznám ľudí, ktorí sú fanúšikovia starého aj nového RozpoR-u, niektorí sú fanúšikovia len toho starého, respektíve starých textov a piesní. Mnohých dokonca, čo trošku nechápem, s*rie naše vyhranenie sa voči Rusku. Niekomu sa zase nemusí páčiť starý alebo terajší spev… neviem, vždy sa to niekomu páči, druhému nemusí.

Ty si sa na post speváka dostal v roku 2015, čo bolo nejakých 16 rokov od začiatkov kapely. Ako na teba reagovali fanúšikovia?

Úplne v pohode. Mňa asi majú radi. (smiech). Niektorí mi hovoria, že je to lepšie, niektorí, že je to rovnaké. Dokonca, úsmevné bolo, keď jeden fanúšik za mnou prišiel po troch rokoch s tým, že si nevšimol, že kapela zmenila speváka (smiech). A možno sa mi len boja povedať pravdu. Vieš, asi nikto ťa nepríde po koncerte potľapkať po ramene, že si to odspieval na h*vno (smiech).

Do RozpoR-u si postupne prešiel z kapely Rockefellas, ktorá hrala Rock n roll a Rockabilly. To je výrazný žánrový posun, nie? Nechýba ti to?

Ale áno, chýba mi tá hudba. Aj som si pretlačil, že na novom albume je jedna taká Rockabilly pesnička – Regianálna osveta. V Rockefellas to ale bolo o niečom úplne inom, než v RozpoR-e. Prosto, čo mi chýbalo v Rockefellas mám teraz v RozpoR-e. A keď mi chýbalo Rockabilly, tak som si spravil ešte jeden môj Psychobilly projekt, ale naň už aktuálne neostal čas. Čo mi však najviac chýbalo, bol taký názorový stret. Chalani z Rockefellas sú super hudobníci a aj ľudia, dodnes sme kamoši. Len v niektorých veciach sme mali iné názory. Napríklad sme hrali veľa po všelijakých motorkárskych akciách. Oni to brali ako koncert, riešili len hudbu a pohoda. Ale mňa išlo vnútorne roztrhnúť, keď tie zrazy boli plné náckov… a nechcelo sa mi zakaždým tieto veci riešiť. Bytostne mi to prosto vadilo.

V spoločnosti sa aktuálne hovorí o rozdelení, o polarizácii, extrémizme či radikalizme. Jeden z vašich albumov sa dokonca volá Radikálna ľudskosť. Čo to vyjadruje? Čo si má bežný človek v tejto rozvrátenej dobe pod týmto predstaviť?

Vieš ako ti toto vysvetlím? Pre mnoho ľudí sú antifašisti extrémisti. Povedia: „Veď to je to isté ako náckovia, len je to tá druhá strana.“ Nechápem, ako niekto môže takto rozmýšľať, veď nacizmus je čisté zlo. Ale dobre, tak mne z toho teda vyplýva, že tá „druhá strana“ je čisté dobro, nie? (smiech) A to je tá radikálna ľudskosť – proti radikálnemu zlu, radikálne dobro.

A naozaj „nežerete“ Mc.Donald, ako spievate v skladbe Radikálna ľudskosť? 

Vieš čo, keď tak rozmýšľam, tak fakt nie, aj keď nechcem hovoriť za všetkých chalanov. (smiech) Aj keď jazdíme po koncertoch, tak radšej ideme do nejakej miestnej reštaurácie, hospody alebo koliby, ale do Mekáča vôbec. A navyše ja a Peklo (basgitarista) sme vegetariáni, takže takéto fastfoody neriešime.

Kapela RozpoR sa dostala do povedomia aj svojimi koncertami po rómskych osadách. Koho to bol nápad a prečo to vzniklo? Ako to vôbec fungovalo a ako Vás rómovia prijali? Neinklinujú napríklad k inej hudbe?

S nápadom prišiel Datra, on vymýšľa takéto veci stále, pretože je taký „dobrodruh“ . Že však poďme zahrať do osád, nikdy sme tam nehrali a možno by bolo dobré ukázať ľuďom, že aj tam sa dá bez problémov ísť. Tak sme to cez jednu našu kamošku, ktorá sa venuje týmto sociálnym témam, vybavili, naplánovali a dali sme to dokopy.  Skontaktovali sme sa aj s kamošmi, ktorí z toho nakrútili dokument. A ako reagovali? Boli radi, že sa tam niečo deje. Im bolo jedno, aký žáner hráme. Boli vďační, že tam vôbec medzi nich niekto prišiel a že sa tam niečo deje. A aj sme im hovorili, že sme punkáči, že nevieme hrať hudbu, aká sa im asi páči, ale nech tomu skúsia byť otvorení.

S akými pocitmi si ty, osobne, išiel do osád. Nemal si v sebe nejaké zmiešané pocity… možno strach a tiež určité predsudky?

Vieš čo, so žiadnymi špeci pocitmi som do toho nešiel. Nemal som z toho ani nejaký stres alebo niečo. Bral som to, ako normálny koncert, akých hrávame desiatky. Vedel som len, že to nebude hranie, ako 95 % našich koncertov, ale to nevadí. Hrali sme aj pre utečencov vo Viedni, to bolo podobné. Tiež nepočúvali punk, ale boli za to radi. Nad takýmito vecami prosto nerozmýšľaš, len ideš a zahráš. Vieš, lebo som sa naučil, keď zažívam niečo nové, nefixovať sa na nejaké očakávania. Keby som sa tešil, mohol by som byť sklamaný a opačne. A predsudky som nemal vôbec, možno som bol len trošku zvedavý, ako to tam naozaj vypadá.

Čo ťa tieto tour naučili? Čím ťa vnútorne naplnili a obohatili?

Myslím, že ma to naučilo jednu vec, ktorú dosť vidno aj v spomínanom dokumente. Prosto keď sa chce, dokáže spolupracovať každý s každým. Vieš, prosto bratislavskí punkáči išli do osád medzi rómov. Robili sme to pre radosť, bez nároku na akýkoľvek honorár. Nás to bavilo, ľudia tam, najmä decká, boli mega radi a o toto nám išlo. Zblížiť tieto svety, nevnucovať im niečo. Prosto sme prišli medzi nich. „Čaute, my sme RozpoR a toto je punk.“ A to bolo celé.

Máš v pamäti nejaký silný moment, ktorý ti z týchto koncertov utkvel v pamäti a chcel by si sa s ním podeliť?

Vieš čo, mám jeden silný moment, ktorý sa mi stal. Keď sme do tohto projektu išli, počúvali sme také predposraté reči, že či sa nebojíme, že nás tam okradnú…A každý, kto má pozná, tak vie, že rád nosím vzadu kapsičku. A všimol som si, že jeden rómsky chlapec za mnou chodil asi 10 minút a tak mi pozeral stále na tú ľadvinku. A nakoniec prišiel za mnou a vraví mi: „Ujo, máte rozopnutú kapsičku, tak dávam pozor, aby Vám niekto z nej niečo neukradol.“ No, takže tak nás chceli okradnúť v osadách. Nikto nás neokradol, naopak, obohatilo nás to. Stretli sme sa tam s brutálnou človečinou.

Aktuálne prebieha vaše turné v CZ. Aké sú zatiaľ ohlasy fanúšikov? V čom je možno CZ publikum iné?

Príde mi, že v Česku sú fanúšikovia takí dravejší. A celkovo, viac chodia na koncerty. Človek môže prísť absolútne kdekoľvek, do nejakej malej dedinky a príde tam 200 ľudí na koncert. To u nás nehrozí. A toto turné je taká premiéra, my s RozpoR-om nikdy si neorganizujeme nejaké turné. Prosto hráme, kde nás pozvú alebo tak. Výnimkou boli tie osady. Na toto turné sme boli vlastne pozvaní. S ostatnými kapelami sme si sadli aj ľudsky, takže je to pohoda.

Ako sme spomenuli, kapela čoskoro oslávi 25 rokov na scéne. Čo RozroR pripravuje pre svojich fanúšikov?

To samozrejme ešte nemôžem prezradiť, možno len to, že ich čaká punková show, akú ešte nezažili (smiech).

Čo by si chcel odkázať všetkým fanúšikom kapely RozpoR a možno budúcim poslucháčom, ktorí si k Vám nájdu cestu skrz náš web RockON?

Starým fanúšikom ďakujem za doterajšiu priazeň a že s nami vydržali takú dobu. No a budúcim fandom prajem, aby do budúcna patrili medzi starých fanúšikov RozpoR-u (smiech).