Ľubomír Belák

Producent nestarnúcich slovenských rockových hitov Ľubomír Belák nám porozprával o tom, aké to bolo kedysi a ako začínala rocková hudba na Slovensku.

Ľubomír Belák je vzácny človek v mnohých ohľadoch. Okrem jeho nesporného šarmu, prínosu pre kultúru, multifunkčnosť a prirodzený dar reči, má v sebe rebéliu mladíka, vzdor voči nekompetentným autoritám, pomenúvava veci a situácie priamo a bez servítky a rozhovor s ním by mohol trvať nekonečne dlho, pretože štýl, akým on rozpráva, to huncútsvo a zároveň múdro, galantnosť a rockandroll v jednom…to jednoducho chcete počúvať a chcete byť súčasťou zaujímavých príbehov zo života hudobníka, zo zákulisia rôznych dekád vývoja bigbítu, z televíznych projektov, na ktorých sa PhDr. Ľubomír Belák podieľal, chcete sa dozvedieť aj o jeho súkromí a vypočuť si jeho názory aj na aktuálne kultúrnospoločenské dianie.

PhDr. Ľubomír Belák pochádza z významnej umeleckej rodiny, v ktorej sa väčšina členov venovala, alebo sa venuje rôznym druhom umenia.

Známy slovenský spevák, inštrumentalista, skladateľ, publicista, producent, dramaturg a bloger je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov bigbítu na Slovensku. Koniec-koncov, už na základnej škole, začiatkom šesťdesiatych rokov, sa spolu s Jozefom Barinom stal členom jednej z prvých bigbítových skupín na Slovensku THE PLAYERS , ktorá pre spoločnosť OPUS a Slovenský rozhlas nahrala vyše 17 pôvodných inštrumentálnych nahrávok.

V 1968 založil skupinu Ľuba Beláka so speváčkou Evou Kostolányiovou. V roku 1969 skupina absolvovala turné v zahraničí. Okrem toho tiež spolupracovali s Karolom Duchoňom, Jankom Lehotským a so svojou sestrou Janou Belákovou, s ktorou tvorili známe súrodenecké duo. So slávnou speváčkou Janou Kociánovou nahrali mnohé skladby pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu.

V roku 1980 založil rockovú hudobnú skupinu LBT, v ktorej sa vystriedali hudobníci ako Andrej Šeban, Dušan Valihora, Ján Fabrický, Marián Greksa a Jozef Bartovič.

Počas hudobníckej kariéry sa venoval skladateľskej činnosti nielen pre vlastnú hudobnú skupinu, ale aj pre dramatickú tvorbu v Slovenskom Rozhlase, Slovenskej televízii a tiež v Krátkom filme. Pripravoval hudobnú časť televíznej cyklickej relácie Slniečko na rukavičke vrátane známej zvučky.

Päť rokov ako hudobný aranžér spolupracoval s Radošinským naivným divadlom. Významná bola aj jeho účasť ako hudobníka – gitaristu na hudobnom projekte Jaroslava Filipa, Jula Satinského a Milana Lasicu – Bolo nás jedenásť.

V roku 1984, po ukončení vysokoškolského štúdia Teórie kultúry na FFUK a obhájenia titulu doktor filozofie (1985), nastúpil ako dramaturg do Hlavnej redakcie zábavných programov v Československej televízii. Dramaturgicky sa podieľal najmä na hudobno-zábavných reláciách ako bol Triangel, Rhytmick, Heuréka, Apríl, apríl, na veľkých revuálnych show ako boli Dvaja z jedného mesta, Televízny Silvester a na filmových projektoch Takmer ružový príbeh /réžia Juraj Jakubisko/ a Alibaba a štyridsať zbojníkov /koprodukčný baletný televízny film./

V roku 1989 už ako hlavný dramaturg Hlavnej redakcie zábavných programov sa po 17. novembri v tom roku zapojil do spoločenských zmien, kde ako člen Organizačného výboru STV spolupracoval pri zmenách vo vnútri Československej televízie. Bol jedným z dramaturgov prvých revolučných Dialógov a mal tiež na starosti vnútorný informačný kanál.

Začiatkom 90tych rokov využil možnosť študijného pobytu v BBC, Voice of America a Holandskej televízii, kde získal na vtedajšiu dobu dostatok informácií o fungujúcom mediálnom prostredí vo vyspelých štátoch Európy a Ameriky.

V roku 1992 sa stal riaditeľom prvej televíznej producentskej holandsko-slovenskej firmy pôsobiacej na Slovensku – Redstone Bratislava s.r.o., ktorá pripravovala v koprodukcii pre Slovenskú televíziu relácie ako RHYTMICK, ČO DOKÁŽE ULICA a pre TV NOVA reláciu Ptákoviny.

V roku 1994 po ukončení pôsobenia firmy Redstone Bratislava s.r.o. ako konateľ a producent spoločnosti TATRA ABB s.r.o. pripravoval televízne cykly do programu Slovenskej televízie, TV Markízy a VTV. V tom čase vznikajú nové televízne projekty – Príbeh zvaný droga, Redline, Muzik klub, Korzo, Keď odchádza kapela, TOPSET, RELAX.

V roku 1995 získal licenciu na televízne vysielanie regionálnej bratislavskej televízie CITY TV, ktorá vysielala približne pol roka. Potom bola jej činnosť administratívne zastavená.

V roku 1998 nakrátko nastúpil do televízie VTV ako hlavný dramaturg. Aj popri tom ďalej produkoval zábavné relácie ako Ide pieseň okolo, Záhorácka búda, Na dychovú nôtu.

V rokoch 2000 až 2005 pôsobil ako riaditeľ lokálnej Televízie Ružinov, kde naštartoval novú organizačnú a vysielaciu štruktúru.

K významnejším spoluprácam patrí aj animovaný cyklus MAŤ TAK O KOLIESKO VIAC /2003 – 2009/ s karikaturistom a animátorom Ivanom Popovičom.

Spolupracoval s tímom festivalu humoru a satiry Kremnické Gagy nielen ako člen Akadémie humoru a satiry, ale aj ako tvorca dokumentov o festivale /RTVS, Markíza/.

Viacero rokov sa zúčastňoval hlasovania ako člen Hudobnej akadémie.

V roku 2008 po vyše dvadsiatich rokoch vydal album na CD – BIGBÍŤÁK, na ktorom je na 14 pesničiek. Autorom hudby je on sám. Texty piesní sú tiež vlastné, až na piesne Podobenstvo o hniezde – Milan Rúfus, Dúha – Ivan Popovič a Povedz mi otec /prerobená pieseň, ktorú v pôvodnej verzii spieval jeho otec Michal Belák ./

Od roku 2011 je členom Slovenského centra P.E.N. Od roku 2012 pôsobil vo funkcii podpredsedu. V　rokoch 2013-2014 bol predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska.

Aktuálne sa venuje svojmu úspešnému blogu na jeho stránke: www.lubobelak.sk , na ktorej nájdete aj kopec zaujímavých článkov, postrehov, aktualít a samozrejme, skvelú hudbu.